Informácie v tomto článku považujem za jedny z najdôležitejších, o ktorých som doteraz písala. Vedci sa totiž domnievajú, že sú kľúčom ku všetkým metabolickým poruchám ako: cukrovka, zvýšený cholesterol, nadváha, vysoký krvný tlak, ochorenia srdca a ciev…
Je to už nejaký ten rôčik, čo mi môj praktický lekár oznámil, že mám zvýšený cholesterol. Nič som nepovedala, ale v duchu som sa naštvala: Ja a vysoký cholesterol? Mám ledva päťdesiat! Som v pohode, relatívne štíhla, zdravá a nič ma nebolí. Tak prečo nemám hodnoty cholesterolu v poriadku? V kútiku duše som ho podozrievala, že si to vymyslel!
Najprv mi navrhol proticholesterovú diétu. Asi som čosi robila zle, lebo vôbec nepomohla. Keď som znova prišla na kontrolu, predpísal mi už lieky. Prvý a druhý deň som tabletky užila, ale potom už nikdy viac. Rozbolel ma z nich totiž žalúdok. Mám brať lieky, keď sa po nich cítim zle? Nedávalo mi to zmysel.
Snažila som si naštudovať čosi o cholesterole a zistila som, že je to jedna z pliag, ktoré nám veľmi škodia, ale telo nám o tom nedá dostatočne zavčasu vedieť. Pretože moje hodnoty neboli priveľké, nejaký čas som vysoký cholesterol neriešila. A potom som jedného dňa naďabila na zaujímavé informácie.
Každá bunka nášho tela potrebuje cholesterol na stavbu bunečných membrán, hormónov, vitamínu D a tvorbu žlče. Funguje to takmer pre všetky živočíchy. Bez cholesterolu by na svete neexistoval život. Pomáha vytvárať hormóny: estrogén, testosterón, kortizol a iné životne dôležité hormóny v našom tele. Navyše pomáha aj pamäti a ďalšie neurologické funkcie.
Jeho funkciou je tiež pomáhať nášmu telu uzdravovať sa, regenerovať a opravovať to, čo sa poškodilo. Avšak, ak máme cholesterol zvýšený, hrozí nám riziko zanášania ciev a vznikajú viaceré srdcovo-cievne komplikácie zapríčinené napríklad nedostatočným okysličovaním organizmu.
Zaujímavé je, že dve tretiny cholesterolu si naše telo vytvára samé, zvyšnú jednu tretinu si dopĺňa z potravín. Najviac cholesterolu prijímame do tela prostredníctvom živočíšnych tukov: ako maslo, slanina, oškvarky, mastné mäso, údeniny, smotana, tučné mliečne výrobky.
Ďalej som sa pri čítaní o tejto problematike dozvedela, že je veľmi dôležité rozlíšiť cholesterol na dve skupiny. Ide o HDL cholesterol (dobrý) a LDL (takpovediac zlý). Dobrý má akoby čistiacu funkciu prebytočných cievnych nánosov. Zlý sa naopak na stenách ciev ukladá a znižuje tak prietok krvi.
Problém nastáva vtedy, keď sú hodnoty zlého cholesterolu výrazne vyššie než hodnoty dobrého cholesterolu. Pri meraní teda nestačí zistiť celkovú hodnotu cholesterolu v organizme, ale oveľa prospešnejšie je zamerať sa na pomer hladiny dobrého a zlého cholesterolu v tele.
Z nejakého dôvodu mi môj lekár zakaždým odmietol povedať, aké mám jednotlivé hodnoty cholesterolu. Možno sa obával, že budem príliš mudrovať 😊
Určite ste už počuli, že za hlavné rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb sa považuje cukrovka II. typu, nadváha a zvýšený pomer „zlého” cholesterolu oproti tomu „dobrému”.
Avšak dnes na základe radu klinických štúdií sú tieto metabolické poruchy skôr signalizáciou miery poškodenia, ktoré v tele spôsobuje vyššia hladina homocysteínu.
Homocysteín v roku 1932 objavil nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud a popísal ho ako toxickú aminokyselinu, ktorá v tele môže narobiť veľké problémy. Homocysteín sa zúčastňuje všetkých základných pochodov hospodárenia s kyslíkom (bunečné dýchanie), v riadenej tvorbe energie, syntézy a recyklácie niektorých kľúčových metabolitov a rozmnožovania buniek. Tým pádom má na svedomí aj prípadné poruchy týchto procesov.
Zo štúdií vyplýva, že zvýšená hladina homocysteínu neškodí len srdcu a cievam, ale môže byť aj príčinou ďalších chorôb – obezity, vredových chorôb žalúdka, dvanástnika a zápalových ochorení čriev, ekzémov, migrény, osteoporózy, roztrúsenej sklerózy, porúch myslenia, vnímania, depresií, Parkinsonovej i Alzheimerovej choroby či oslabenia imunity a narušenia krvotvorby.
Aj keď sa homocysteín vyskytuje v tele prirodzene, jeho zvýšené hodnoty narúšajú rovnováhu a pôsobia v organizme toxicky. Je to z dôvodu, že nám chýbajú živiny, ktoré majú vplyv na jeho bezporuchovú metabolizáciu. Ide o kyselinu listovú, vitamíny B6 a B12.
Bez kyseliny listovej nemôže prebehnúť veľmi dôležitá premena homocysteínu na neškodnú látku a vitamíny B6 a B12 tvoria súčasť enzýmov, ktoré túto premenu zabezpečujú. Bez ich podpory enzýmy strácajú funkčnosť a klesá výkon biochemických procesov, od ktorých závisí naše zdravie a život.
Pri nedostatku týchto dôležitých živín sa znižuje schopnosť spracovať homocysteín, ktorý v bunkách vzniká. Nespracovaný homocysteín preniká do krvi, kde sa hromadí, usadzuje (podobne ako cholesterol) a začína sa jeho patologické pôsobenie. Tento stav nie je ničím iným ako chronickou intoxikáciou s ťažkými následkami.
Pri vysokej hladine homocysteínu v krvi pečeň produkuje väčšie množstvo najmä zlého cholesterolu. Výskum ukázal, že 60 až 80 % cholesterolu kolujúceho v krvi má na svedomí homocysteín. Preto sa u väčšiny ľudí hladina cholesterolu a ďalších krvných tukov vracia do normálnej hodnoty, keď znížime homocysteín zvýšeným príjmom kyseliny listovej a vitamínov B6 a B12.
Môžem potvrdiť, že bojovať s homocysteínom je jednoduchšie ako s cholesterolom. Vyskúšala som užívať kombináciu kyseliny listovej a vitamínov B6 a B12. Cholesterol mi naozaj klesol na 5 mmol/l, čo sa považuje za normu. Po čase, keď som na vitamíny zabudla, opäť mi vyskočil.
Nedostatok vitamínov skupiny B je dôsledkom civilizačných zmien. Podľa výsledkov výskumu ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je metabolizmus schopný fungovať tak, ako má.
Napríklad moderné mlyny odstránili pre človeka zdanlivo nepotrebné časti obilného zrna (otruby), a urobili z nich krmivo. Ľuďom zostala biela múka. S otrubami zmizla z múky vláknina. Stratili sa aj minerálne látky a vitamíny skupiny B.
Kyselina listová
Kyselina listová (odborne accidum folicum, nazývaná tiež vitamín B9) patrí medzi vitamíny skupiny B a jej nedostatok má nielen vplyv na zvýšenú hladinu homocysteínu. Je nezastupiteľná aj pri tvorbe červených krviniek, pri vstrebávaní proteínov, pri tvorbe tkanív, buniek, nervového systému a vývoju mozgu. Taktiež je nesmierne dôležitá pre tehotné ženy – má totiž veľký význam pri tvorbe nervovej sústavy bábätka.
Spomenula som si na čas pred skoro tridsiatimi rokmi, keď som sa pripravovala stať matkou. Už vtedy sa vedelo, aká dôležitá je kyselina listová pri predchádzaní vývojových chýb u bábätiek (vtedy sa hovorilo hlavne o rázštepoch). Odporúčalo sa budúcim matkám preventívne tento vitamín užívať. Dnes je to už normou a gynekológ pri prvej prehliadke v tehotenskej poradni upozorní matku na potrebu dostatočného príjmu kyseliny listovej.
Najviac kyseliny listovej obsahujú tieto potraviny:
- Zelenina – Kyselina listová nedostala svoje pomenovanie pre nič za nič. Je skutočne bohato obsiahnutá v listovej zelenine. Jej zásobárňou je špenát, čínska kapusta, či rímsky šalát. Bohatým zdrojom sú aj paradajky, reďkvičky, pór, kel, brokolica, špargľa, karfiol, mrkva a kapusta.
- Ovocie – V obsahu kyseliny listovej vedie melón. Tesne za ním sa držia maliny, čučoriedky a papája. Kyselinu listovú obsahujú aj banány a pomaranče.
- Strukoviny – S tanierom šošovicovej polievky máte o odporúčanú dennú dávku kyseliny listovej takmer postarané. Bohatá na tento vzácny vitamín je aj fazuľa, sója a hrach.
- Orechy a semená – Arašidy sú bohatým zdrojom kyseliny listovej a nezaostávajú za nimi vlašské a lieskové oriešky i slnečnicové semienka.
- Mäso a vajcia – Kyselina listová je bohato obsiahnutá aj v kuracej a morčacej pečeni. O niečo slabším, ale stále vzácnym zdrojom je bravčová pečeň a vajcia.
Poznámka: Tematiku o potravinách som podrobne spracovala. Ak vás zaujíma viac podrobností, ako si pomôcť jedlom k zdraviu, bezplatne vám všetky informácie pošlem na email.
Vitamín B12
Oproti kyseline listovej je naopak vitamín B12 zastúpený výhradne v potravinách živočíšneho pôvodu – teda v rybe, mäse, mliečnych výrobkoch a vajciach. Rastlinné potraviny, ktoré sú pre väčšinu ostatných vitamínov naším najdôležitejším zdrojom, neobsahujú takmer žiadny vitamín B12 – ani ovocie a zelenina, ani orechy alebo semená.
Iba fermentované potraviny rastlinného pôvodu, ako je napríklad kyslá kapusta a pivo, ako aj riasa chlorella obsahujú malé množstvá vitamínu B12. Pokryť potrebu B12 týmito potravinami je však možné len pri veľmi dobrom zdravotnom stave a schopnosti príjmu. Vo všetkých ostatných prípadoch je zásobovanie cez doplnky stravy bezpečnejšie, pohodlnejšie a väčšinou aj ekonomickejšie.
Vitamín B6
Vitamín B6 (pyridoxin) hrá dôležitú úlohu v metabolizme červených krviniek, ako aj pri raste a vývoji kostry. Udržuje činnosť ústredného svalstva, má upokojujúce účinky. Podieľa sa na tvorbe kyseliny žlčovej a červených krviniek, nukleových kyselín a protilátok. Je veľmi dôležitý pre rast detí a zabraňuje kôrnateniu ciev. Nachádza sa v syre, mlieku, mäse, v banánoch, obilných klíčkoch, sardinkách, zemiakoch a v celozrnnom chlebe.
Spolupráca vitamínov
Pre správne fungovanie nášho organizmu je najdôležitejšia spolupráca všetkých troch B-vitamínov: kyseliny listovej, B6 a B12. Preto si snažte upraviť stravu tak, aby ste čo najviac zvýšili ich príjem.
Odporúčam vám vyskúšať nasledovný recept na skvelý šalát:
- Nakrájajte nadrobno kel,
- pridajte uvarený cícer,
- nakrájajte čerstvé mäkké avokádo,
- dopňte slaný feta syr,
- primiešajte namočený jačmeň,
- ochuťte soľou, olivovým olejom a citrónovou šťavou.
Ak chcete znížiť húževnatosť a horkosť kelu, nechajte ho pred prípravou šalátu osamote marinovať 30 minút v olivovom oleji a citrónovej šťave.
Tento šalát vám pokryje široké spektrum vitamínov B: jačmeň poskytuje B3, B6 a B7, feta obsahuje B2, B6 a B12, avokádo dodáva B5 a cícer je dôležitým zdrojom kyseliny listovej, teda B9.
Dobrú chuť 🙂