Moja priateľka na prahu päťdesiatky zažila šok. Nečakanie stratila svoju najbližšiu osobu.
Trápila sa, bola plná žiaľu a hnevu. Obviňovala všetkých okolo seba.
Keď som ju stretla, mala ruky posiate tmavými fliačkami. Vytvorili sa jej doslova v priebehu posledného mesiaca. Vo svojom smútku to brala ako dôkaz, že odteraz všetko pôjde dole vodou. Posťažovala sa mi: ,,Vidíš, aj moje ruky už ukazujú, aká som stará. Pre mňa už veci strácajú zmysel!“
Robila som, čo som mohla, aby som ju ukludnila. Trvalo však ešte niekoľko mesiacov, kým sa so svojou stratou zmierila. Kým pochopila, že život ide ďalej, že treba opäť začať hľadať jeho krásu. Dokonca sa rozhodla navštíviť kozmetickú chirurgiu, aby si aj tie pigmentové škvrny dala ošetriť. Keď som ju stretla po piatich rokoch, kožu na rukách mala stále čistú.
,,Rada vidím, že sa o seba opäť staráš!“ pochválila som ju. Bola som príjemne prekvapená nielen jej náladou, ale aj tým, že sa jej fliačky na ruchách po odstránení nezačali vracať.
Krátko na to som sledovala rozhovor so psychosomatičkou Jarmilou Klímovou. Dozvedela som sa, ako naša myseľ vplýva na telo. Každú myšlienku sprevádzajú emócie. Napríklad si pomyslíme: Sused si kúpil nové auto. Túto myšlienku môžu sprevádzať rôzne pocity: závisť – on má a ja nie; pohŕdanie – chce sa predvádzať; obdiv – aké krásne auto; a podobne. Pocitov môže byť celá plejáda.
Dnes už vieme, že každá emócia má biologický základ v aminokyselinách. Aminokyseliny sú základnou stavebnou jednotkou buniek. Dajú sa prirovnať k tehlám pri stavbe domu.
Keď sa aminokyseliny pospájajú, nazýva sa to peptid. Rovnako ako keď sa pospájajú tehly, aby vytvorili stenu. Peptidov je nesmierne veľa druhov a vykonávajú v organizme celý rad dôležitých činností. Zaujímavé je, že menia svoju štruktúru podľa toho, aká emócia sa v tele začne rozširovať.
Každú sekundu prežívame množstvo emócií. Predstavme si ich ako vietor, ktorý na dom fúka. Každá emócia na steny domu (peptidy) naráža špecifickým spôsobom a ovplyvňuje tak celý dom (bunku).
Vekom, záťažou a inými vonkajšími vplyvmi sa tieto najmenšie stavebné časti ľudského organizmu poškodzujú, čím prichádza k starnutiu a rôznym ochoreniam. V jednom článku sa spomína, kedy hnedé škvrny môžu byť prejavom niektorých ochorení, najmä zlej látkovej výmeny pri nefungujúcej pečeni a obličkách.
Pani doktorka Klímová by pravdepodobne povedala, že moja priateľka po ťažkej situácii najprv prežívala smútok, stres a hnev. Tieto emócie pôsobili na bunky pečene a ich dôsledok sa prejavil na pokožke. Keď sa po čase so situáciou zmierila, prijala ju a zbavila sa negatívnych emócií, nové starecké škvrny sa viac nevytvárali.
Páčilo sa mi jedno z vysvetľovaní pani Klímovej, že mať pozitívne, rovnako ako negatívne pocity je úplne normálne a netreba sa tým zaťažovať. Pokojne si povedzme: Zdá sa, že cítim zlosť. Áno, hnevám sa! Ale aj hnev je len emócia. A v skutočnosti viem cítiť množsto emócií. Viem byť aj láskavá, milujúca, odhodlaná, nadšená, šťastná, prekvapená, zvedavá, zanietená… A ten hnev raz vystrieda jedna z takých emócií. Ktorá to bude?
Na záver malá pripomienka: nezabúdajme, že telo ovplyvňujú nielen emócie z myšlienok, ale aj to, čo skonzumujeme; vzduch, ktorý dýchame; a pohyb, ktorý telu venujeme. Takže po pol litri vína nám nebude stačiť dobrá emócia na vyčistenie našej pečene 😊