Moja susedka chcela schudnúť. Jej problémom však bola závislosť na čokoláde.
Pokiaľ neskonzumovala každý deň určité množstvo, dostávala až triašku. Keď mala čokoládu doma, nedokázala odolať. Rozhodla sa teda, že ju vôbec nebude kupovať. Najľahšie je totiž zahnať pokušenie ešte v obchode.
Chápala som ju. Tiež som mala obdobie, keď som denne spucovala kvantá čokolády.
Keď susedka už doma nemala žiadnu čokoládu, raz nevydržala a zaklopala na moje dvere, či by som jej predsa len kúsok tej kakaovej dobroty nedala. Bola taká naliehavá, že ma dokázala uprosiť uprosiť o dve malé kocky. Jednu z 99 percentnej kakaovej čokolády a jednu z mliečnej.
Zamyslela som sa nad tým, aký majú tieto dva odlišné typy čokolády dopad na naše zdravie.
Nie je čokoláda ako čokoláda
Čokoláda obsahuje dve hlavné zložky: cukor a kakao. Mliečna čokoláda má viac cukru a horká čokoláda viac kakaa.
Rafinovaný cukor v čokoláde rýchlo zvyšuje hladinu cukru v krvi, čo je častou príčinou priberania. Preto čím vyšší podiel cukru v čokoláde, tým horší dopad to má na našu váhu a zdravie.
Na rozdiel od cukru je v kakau obsiahnutých viac ako 800 rôznych látok, napríklad vitamíny B1 a B2, polyfenoly, horčík, fosfor a flavonoidy. Vedci dokonca tvrdia, že kakao je pre naše zdravie zlatou baňou. U indiánov sa kakaové bôby považovali za pokrm kráľov.
Čokoláda obsahuje aj látky, ktoré pozitívne vplývajú na našu psychiku a dokážu vyvolať množstvo príjemných pocitov:
- heobromin (alkaloid z kakaových bôbov, ktorý je podobný kofeínu),
- kyselinu tryptofan (z ktorej vzniká hormón šťastia sérotonín – ovplyvňuje spánok, chuť do jedla, sexuálny život),
- fenylethylamin (dokáže vyvolať rovnaký pocit, ako majú zamilovaní),
- anandamid (dokáže v nás vyvolať pocit blaženosti).
Práve kvôli všetkým týmto príjemným pocitom, ktoré čokoláda vyvoláva, je pre nás aj nebezpečná. Ak ju totiž konzumujeme pravidelne a vo väčších množstvách, veľmi ľahko si na ňu vytvoríme závislosť.
Stačí 7 gramov denne (jedna kocka) a táto pochúťka dokáže nášmu telu dodať mnoho prospešných látok.
Nie každému však tá najsilnejšia chuť kakaa bude hneď chutiť. Preto je ideálne mliečnu čokoládu vymieňať za tmavšiu postupne. Ak máte s prechodom na horkú čokoládu problém, začnite najprv s orieškovými čokoládami s nižším obsahom cukru a postupne si zvykajte na kvalitné čisté čokolády so 70 percentným obsahom kakaa, po čase to zvýšte na 80, 90 a ideálne sa dostanete až na 99 percent.
Treba sa však naučiť, ako horkú čokoládu konzumovať. Musíte si nájsť minútku nerušeného času a sústrediť sa len na chuť kakaa, ako sa vám čokoláda rozpúšťa na jazyku. Hryzenie je zakázané. Uvidíte, koľko chutí sa prirodzene na rôznych častiach jazyka objaví.
Vďaka poctivému vychutnaniu horkej čokolády si budete môcť túto pochúťku s nízkym obsahom cukru dopriať aj pri chudnutí.
Taktiež vám odporúčam skúsiť čaj uvarený zo šupiek kakaových bôbov. Je to vynikajúci nápoj plný antioxidantov, pripomínajúci kakao. Ak si chcete prečítať o čokoláde viac, tu je skvelý článok.
Na záver som napísala poviedku o vynájdení čokolády, ktorá je založená na skutočnej udalosti. Vo voľnom čase rada píšem poviedky aj dlhšie príbehy, preto budem veľmi rada, keď mi dáte vedieť, či sa vám páči 🙂
Poviedka o vynájdení čokolády
„Do čerta! Zasa to nie je ono!“ dvadsaťpäťročný mladík so šviháckymi fúzikmi pod nosom bezradne rozhodil rukami. Naklonil sa k miske a pomaly vdýchol arómu hnedého prášku, pripomínajúceho vyprahnutý íl na poliach, keď slnko praží a dážď neprichádza. Rozoznával závan horkosti a slabú vôňu masla. Privrel viečka a v mysli sa mu zjavil amazonský dažďový prales.
Na pokožke pocítil lepkavú vlhkosť ovzdušia a sliznice nozdier vnímali závan zahnívajúcich listov. Uši rozoznávali šumivú kakofóniu prelínajúcich sa zvukov vrkania, kvakotania, cvrkotania: ťuťuťu, vŕvŕvŕ, ihihih; a občasný čľapot vodných kvapiek.
„Rozmýšľaj, Rudolf, rozmýšľaj!“ pokáral sa, keď sa prebral zo snenia. Odlomil kus z tvrdej tmavej hmoty ležiacej pri prášku, a pomädlil ju medzi prstami. Na bruškách cítil mazľavosť. Hmota bola chladná a rozpadávala sa na hrudky.
Na pokožke ostal hnedastý kal, priložil prsty k nosu, privrel viečka a pomaly vdychoval arómu, ktorá mu ulpela na koži. Cítil vôňu, ktorá mu pripomínala vinnú révu jeho deda, skvostný Alicante Henri Bouschet.
Potom vložil hmotu do úst. Na jazyku omáľal drsné hrudky, na koreni jazyka sa mu rozliala horkastá chuť. Nebolo to ono.
Možno po stý ráz nasypal hmotu do valcovitého drviča. Pridával v rôznych pomeroch prímesy: vanilku, cukor, škoricu. „Stále to nie je to ono, ale ja na to prídem,“ zlostne zaťal päsť. „Musí sa mi to podariť! Ale ako z tej drsnej hmoty spraviť krém?“
Unavene pozoroval točiaci sa bubon drviča. Za oknom už bola tma. Ruky položil na stôl, hlava mu na ne od únavy klesla a zaspal. Snívalo sa mu o hmote, ktorá sa rozplývala na jazyku, mala jemnú horkosť bez drsných tónov.
Ostrý zvuk kikiríkajúceho kohúta mu náhle udrel do ušných bubienkov. Otvoril oči a zdesene pozrel na drvič, ešte stále sa krútil. „Môžem to vyhodiť,“ sklamane zavrčal, „po toľkých hodinách to určite bude nanič.“
Lenže v bubne sa prelievala zamatová tekutina. Strčil do nej prst, keď si ho oblizol, prižmúril oči od rozkoše. Vedel, že vyhral. Vďaka mnohým hodinám zahrievania v bubne pri nízkej teplote sa kakao premenilo na lahodnú tekutú hmotu.
Rudolf Lindt ju nalial do formy a vyrobil tak prvú čokoládu jemnej konzistencie a chuti. Písal sa rok 1880 a dokonalú Lindtovu čokoládu papáme dodnes 🙂