Názory odborníkov sa často dokážu meniť. Raz hovoria tak, potom na niečo prídu a odporúčajú niečo iné. Preto je vhodné, aby si každý všímal hlavne samého seba, ako on reaguje na rôzne typy potravín a ako sa po nich cíti. Pretože aj podľa genetického kódu sa zistilo, že hoci všetci sme rovnakí, predsa je každý iný.
Akosi sme sa odnaučili počúvať sami seba. Spoliehame sa na všeobecné rady od odborníkov a nie vždy nám to môže prospieť. Napríklad také raňajky. Moja priateľka nezvykla raňajkovať, až kým si nevypočula rady jedného odborníka na výživu, ktorý je silný zástanca raňajok. Dala na jeho odporúčania a začala ráno pravidelne jesť. Po krátkom čase značne pribrala. Bola zúfalá. Nevedela, čo robiť. Nakoniec sa jej opäť podarilo schudnúť, až keď opäť prestala raňajkovať.
Iná moja známa síce tiež nikdy neraňajkovala a napriek tomu sa jej podarilo prekročiť váhu sto kíl. Chcela som jej pomôcť a presviedčala som ju, aby ráno pravidelne jedla. Lenže ona mi vysvetlila, že to nie je možné, pretože akonáhle sa po prvýkrát v dni naje, potom sa už nevie zastaviť. Akoby sa u nej spustil jedací režim a prestane ovládať chuť na jedlo. Pritom predpoludním nie je hladná a prekvapivo jej nerobí problém nejesť. Tvrdí, že keby raňajkovala, dosiahla by dvesto kilo, nie len tých sto.
Povedala som si, že zbytočné je lámať palicu cez koleno a dohodli sme sa, že jej stravovanie upravíme podľa jej potrieb. Prvé jedlo sme posunuli až na obed o jednej hodine. Samozrejme nielen to, ale tiež som jej na každý deň pripravila motivačné citáty, program ľahkých cvikov a zdravého stravovania. Vyplatilo sa! Dnes má o tridsať kilo menej a váhu si drží už vyše dvoch rokov.
Podarilo sa to iba vďaka tomu, že stravovanie má prispôsobené svojim potrebám. Nie je to síce všeobecne ideálny variant stravovania, ale u nej funguje.
Prečo je pre niekoho ľahké nejesť ráno a iný by bez raňajok nevyšiel z domu? V článku Dobrý spánok má cenu zlata hovorím o téme spánku a čase, kedy by mal človek spať.
Vedci rozdeľujú ľudí podľa potreby času spánku na ranné vtáčatá (je ich približne 40 percent), nočné sovy (30 percent) a zvyšných 30 percent sa pohybuje medzi vtáčatami a sovami. Pre nočné sovy je namáhavé zosúladiť svoj cirkadiálny rytmus s ostatnými. Aj to môže byť príčinou toho, že niekto nepotrebuje jesť ráno a keď toto nastavenie násilne mení, privodí si problémy.
Často akoby sa zabúdalo na to, že hoci podľa prof. Ing. Jaroslava Petra, DrSc. už tisíce rokov vyzeráme stále rovnako, vnútorne sa neustále a rýchlo meníme. Približne pred 7 000 rokmi sme začali piť mlieko zvierat. Prvé skúsenosti boli nepríjemné, pretože dospelí ľudia nevedeli tráviť mliečny cukor a skončili s bolesťami brucha. Ale našli sa aj takí, ktorí mali enzým na trávenie mlieka a tí sa dostali do výhody a získali viac živín.
V našej DNA (v génoch) neustále dochádza k zmenám a v skutočnosti ide o chyby, ktoré vznikajú pri kopírovaní DNA. Pri veľmi vážnej chybe môže človek zomrieť, pri miernej sa môže stať, že pre neho bude výhodná. Napríklad sa objaví schopnosť tráviť mliečny cukor. V DNA máme úseky, ktoré sa menia pomalšie, ale aj také, ktoré sa menia nesmierne rýchlo. Napríklad veľmi rýchlo sa mení oblasť kognitívnych schopností (pamäť, pozornosť, predstavivosť, priestorová orientácia, rozhodovanie a plánovanie). Neustále zmeny znamenajú, že sa neustále prispôsobujeme podmienkam, v ktorých žijeme.
Takto sa v našom tele vytvára množstvo drobných odchýlok, ktoré nám však môžu spôsobiť veľké problémy. Napríklad aj v prípade nastavenia sa na detoxikáciu môže u niekoho celý proces prebehnúť v pohode a niekto iný môže mať problém už len kvôli tomu, že vymení živočíšne mlieko za mandľové.
Pretože tak, ako niekto nedokáže efektívne tráviť živočíšne mlieko, inému môžu vadiť mandle. Mandle tiež nie sú vhodné pre každého kvôli citlivosti na tyramín, ktorý obsahujú. Ak si s ním váš organizmus nevie poradiť, môžete po skonzumovaní mandlí trpieť bolesťami hlavy. Zradné je, že migréna sa môže objaviť až po dvoch dňoch. Ťažko si ju v takom prípade spojíte s potravinou konzumovanou pred 48 hodinami. Navyše sa môže dostaviť aj vzhľadom k iným parametrom, napríklad s nedostatkom spánku.
Ďalším príkladom toho, že každý je iný, sú huby šitake. Pozitívne vplývajú na hladinu cholesterolu, ale pokiaľ sa dostatočne tepelne nespracujú, vyvolajú u niektorých ľudí vyrážky.
V organizme každého z nás existuje mnoho odlišných reakcií. Napríklad aj pri cukrovke – Diabetes mellitus existujú takéto odchýlky. Všeobecne známe sú diabetes typu 1 a diabetes typu 2, no existujú aj iné formy diabetu, hoci sú vzácne. Venujú sa im v laboratóriu DIABGENE Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Študujú pacientov, u ktorých sa prejavila cukrovka v dôsledku nesprávnej funkcie niektorého génu. Hovorí o tom Terézia Valkovičová v časopise Quark v článku Keď diabetes nie je zo sladkostí. Prejavy choroby sú rovnaké, ako pri prvých dvoch typoch, ale liečba sa môže líšiť. Zistiť sa to dá len analýzou DNA. Keď sa zistí, že za cukrovkou je skutočne zodpovedný génový variant, môže sa pacientovi upraviť diéta tak, aby mu bola šitá doslova na mieru. Vtedy už ide o personalizovanú medicínu.
Dnešná veda a rozbor genetickej informácie nám dokáže povedať veľa o nás samých. Vedci dokážu určiť, či máme predpoklady vzniku závislosti na nikotíne, alebo že máme genetické sklony k nižšej produkcii inzulínu a teda vyššie predpoklady na vznik cukrovky. Dokonca aj to, či máme variant génu, ktorý zvyšuje citlivosť na sacharidy v strave s následnou náchylnosťou k nadváhe. Inými slovami dokážu určiť prítomnosť faktorov, ktoré spôsobujú, že človek priberá zo sacharidov oveľa ľahšie ako druhí, a preto si na všetky sacharidové potraviny musí dať veľký pozor.
Dúfam, že už nie je ďaleko doba, keď sa začne personalizovaná medicína využívať naplno a každý dostane jedálniček presne zostavený pre jeho potreby. Dovtedy je jediná možnosť, ako zistiť, čo nám prospieva a čo nám robí problémy, a tou je sebapozorovanie.
Preto považujem za ideálne, keď si človek aspoň nejaký čas zapisuje nielen kedy a čo zjedol, ale aj ako sa potom cítil. Bežne sa to odporúča pri rôznych alergiách. Nemali by sme len mechanicky preberať rady od druhých, ale skôr si vytvoriť z vlastného pozorovania zoznam toho, čo nám prospieva, ale i škodí. Ja som už dávno zistila, že na sacharidy musím byť obzvlášť opatrná, čo rozbor mojich génov potvrdil.
Rozdiely medzi ľudmi budú asi hlavný dôvod toho, že existuje toľko diét a stále vznikajú nové, no napriek tomu ešte nevznikla diéta, ktorá by bola ideálna pre všetkých.
V našich organizmoch existuje veľa drobných odchýlok a pokiaľ nemáme možnosť dať si urobiť genetický rozbor, ostáva nám len počúvaním vlastného tela zistiť, čo nám prospieva alebo škodí.
Počúvanie vlastného tela je ten najlepší liek.