Keď som zachytila skúmavý pohľad chalana z vedľajšej deky, potešila som sa, že si ma konečne všimol.
„Ty si schudla?“
Spokojne som prikývla. Veď celý týždeň som hladovala, aby som zhodila dve kilá.
„Predtým si vyzerala lepšie,“ skonštatoval a bez záujmu odvrátil pohľad na opačnú stranu pláže.
Mala som šestnásť a ešte som netušila, že rovnaká váha, akú mala moja obľúbená supermodelka, mi nezaručí rovnako peknú postavu.
Bola to však moja prvá skúsenosť s niečím, čomu sa hovorí hladovanie či zdržanie sa jedla. Chcela som byť štíhla čo najskôr a dodnes sa čudujem, že som bez zvláštneho úsilia vydržala skoro celý týždeň na pollitrovej kofole a jednom jogurte denne. Často si na to leto pri jazere spomeniem, keď čítam najnovšie rady špecialistov na výživu, ktorí umiernené hladovanie vychvaľujú.
David Perlmutter v knihe Zdravý mozog píše, že jedným z dôležitých mechanizmov ľudského tela je schopnosť premieňať tuk na dôležité palivo v čase hladovania. Dokonca, že jeden druh molekuly vznikajúci štiepením tuku je najkvalitnejším palivom práve pre mozog.
V knihe sa ďalej píše, že obmedzenie kalórií zvyšuje inzulínovú citlivosť, redukuje oxidatívny stres tela, spúšťa prejavy génov na odolávanie chorobám a prepína telo do režimu spaľovania tuku. Všetky tieto procesy pomáhajú okrem iného tiež udržať zdravú mikroflóru v črevách, o čom som už písala v článku Ako vplývajú črevá na mozog.
Je veľmi ťažké vydržať bez jedla, keď je okolo nás toľko lákavých dobrôt. Zaškvŕka nám v žalúdku a my okamžite spozornieme. Máme pocit, že nám hladovanie ublíži. Veď sa ani nie je čomu čudovať – ešte si spomíname na starých rodičov, ktorí skutočne trpeli nedostatkom jedla. Tento naučený strach prenášali na svoje potomstvo už od detstva, a preto v nás zostal zakorenený aj v čase potravinového nadbytku.
Dnes však veda jasne dáva najavo, že byť z času na čas poriadne hladný je veľmi prospešné pre organizmus. Tisíce rokov žili ľudia striedavými chvíľami hojnosti (keď ulovili zviera) a chvíľami hladu (keď nevedeli nájsť potravu). Náš organizmus sa teda tak vyvinul.
Avšak v poslednom čase sme sa dostali do situácie, kedy je jedla nadbytok. Neustále sme sýti, čo je horšie pre naše zdravie ako občasné vynechanie jedla. Dokonca vedci zistili, že obmedzenie kalórií obohacuje kmene baktérií, ktoré sú spojené s predĺžením života.
David Perlmutter odporúča ako pôstny plán počas 24 hodín nejesť žiadne jedlo a piť iba vodu. Vyhnúť sa aj kofeínu a samozrejme, ak užívate lieky, treba ich užívať naďalej. Ak sa však užívajú lieky na diabetes, treba sa o pôste poradiť s lekárom.
Avšak zdržať sa jedla celých 24 hodín môže byť pre niekoho nepredstaviteľné. Niekedy to nie je možné ani zo zdravotných dôvodov, vtedy sa odporúčajú na spustenie omladzovania buniek a schudnutia malé pôsty.
Jednou z metód malých pôstov je konzumácia troch jedál denne s päťhodinovými prestávkami medzi jedlami. Ďalšou metódou je zdržanie sa jedla na dvanásť až šestnásť hodín denne. To nie je až také náročné, pretože ak si dáte večeru napríklad okolo siedmej večer, raňajky by ste mali jesť najskôr okolo siedmej ráno. Medzitým piť len vodu. Dvanásť hodinový pôst môžete zaviesť aj do svojej dennej rutiny, šestnásťhodinový sa odporúča minimálne dva-trikrát v týždni.
Dlhšie 24 hodinové pôsty bývajú náročnejšie. Ak je telo viac zanesené jedmi, môže takýto pôst sprevádzať v prvých hodinách bolenie hlavy. Neskôr, keď sa jedy z tela vyplavia, bolesť ustane.
Mne sa to podarilo len pár krát, ale moja skúsenosť je, že ak som vydržala prvý deň, ten druhý už ma jedlo veľmi nelákalo. Cítila som sa dobre a mala som skvelú náladu. Najneskôr na tretí deň som postupne po troche začala jesť, lebo bez spolupráce s lekárom som nemala odvahu ďalej experimentovať. V každom prípade na ozdravenie organizmu je tento systém jednou z najlepších možností.
Ak je človek zdravý alebo trpí metabolickými chorobami ako je hrozba cukrovky, zvýšenej hladiny cholesterolu, vysoký krvný tlak, či problémy s trávením, tak mu môže pôst významne pomôcť. Dokonca aj keď človek trpí nejakou vážnou chorobou, za určitých okolností je hlad vyslovene liečivý, ale len v spolupráci s lekármi.
Zaujímavý je názor pána Bukovského, že človek by mal za deň pocítiť aspoň dvakrát hlad či škvŕkanie v bruchu.
Keď je človek hladný, v tele sa naštartuje proces regenerácie. Telo opravuje poškodené bunky a dalo by sa povedať, že upratuje. To je veľmi dôležitý proces pre omladnutie. Takže sa spriateľte s vedomím, že hlad je pre váš organizmus prospešný. Vždy, keď pocítite škvŕkanie v bruchu, tešte sa, že sa začal proces uzdravovania vášho tela.